Biblioterapia a terapeutické rozprávky

Tak a znovu vás idem pootravovať troškou teórie. konkrétne biblioterapiou a ani ateisti sa nemusia báť si niečo o nej prečítať. Aj niečo strašne málo o terapeutických rozprávkach, ktoré súvisia s biblioterapiou (žeby som niečo prezradial vopred ;)-? ). A na konci, ako sa patrí, zoznam použitej literatúry z týchto dvoch častí.

“Biblioterapia
Čo si predstavíme, keď sa povie biblioterapia? V prvý moment to môže byť Biblia, tá Kniha kníh. Ale to by sme boli na veľkom omyle, pretože ako sa uvádza vo Všeobecnom encyklopedickom slovníku A-F (2002, s.382) je to „metóda psychoterapie využívajúca čítanie na psychicky liečebné účely. … Čítanie pomáha účelne využívať voľný čas, prekonávať depresívne stavy a duševné krízy, riešiť vnútorné psychické konflikty a pod.“. Ale pozrime sa aj na menej encyklopedické vysvetlenie tohto pojmu, ktoré nám ponúka Martin Šuraba, ktorý vidí biblioterapiu ako „konštruktívny, kreatívny proces s ktorým sa človek obohacuje celý život. Návštevy do knižnice, ak sa potrebujeme oprieť o knihu. Rôzne rozhovory o knihách, ktoré trvajú hodiny a ľudí to tak neuveriteľne zbližuje ako nič iné na svete. Darovanie knihy nejakému človeku, ktorý prežil psychickú traumu a ten pocit, že sa mu kniha páčila a pomohla mu tú krízu prekonať. To všetko je akýsi druh biblioterapie“ (http://www.inflow.cz/nazov-prispevku-ako-vnima-spolocnost-biblioterapiu). Čítanie samo o sebe je úžasným aktom, ktoré nám ponúka iný svet, plný rozmanitých vôní, chutí a zážitkov. Dáva nám možnosť vytrhnúť sa zo všednosti dní a zažiť rôzne dobrodružstvá. A je nádherné, ak sa táto krásna aktivita dokáže spojiť s liečbou. Že dokáže uľaviť rôzne vnútorné tenzie ľudí, že im ponúkne možnosti, ako sa vyrovnať so svojou ťaživou situáciou. A aké knihy či texty môžeme použiť na biblioterapiu? Sú to len presne vymedzené zdroje? Ako spomína Tomasz Kruszewski: „k biblioterapii môžeme použiť nielen knihu v zmysle prózy, ale i mnohé iné prostriedky- príručky, poéziu, alternatívne materiály- multimédia, film, rovnako aj vlastnú tvorbu klientov- ich básne, rozprávanie, nahrané dramatické scénky apod.“ (http://ctenar.svkkl.cz/clanky/2008-roc-60/0708-2008/tema-biblioterapie-lecba-cetbou-43-196.htm).

Terapeutické rozprávky
„Rozprávka- pôvodne žáner ľudovej slovesnosti; prozaický žáner s fiktívnym dejom a hlavným hrdinom, kt. je nositeľom kladných ľudských vlastností a veľkých ideálov. Hrdina prekonáva ťažké prekážky a víťazí nad zlom, hlúposťou, závisťou“ (Všeobecný encyklopedický slovník M-R, 2002, s. 965).
S rozvojom biblioterapie sa čoraz častejšie začínajú používať na liečbu úzkosti aj terapeutické rozprávky, ktoré sú písané priamo na prekonanie určitých druhov úzkostí u detí. Dôležitým aspektom samotnej rozprávky je predovšetkým to, že pomáhajú dieťaťu odkryť rôzne možnosti správania, umožňujú mu stotožniť sa s hlavným hrdinom a prežívať množstvo nových emócií a príhod. Dôležitý je aj fakt, že rozprávkový svet sa riadi pravidlami dobra, ktoré zvíťazí a tým pádom je koniec rozprávky šťastný. Takisto je ich pozitívom aj skutočnosť, že závažné problémy sú riešené kúzlami, čarami (teda pomocou mágie) a tým pádom je možná rýchla zmena skutočnosti (Molická, Příbehy, které léčí, s.19, 2007). V tejto časti sa nedá nespomenúť fakt, že deti kúzla a čary fascinujú aj napriek tomu, že je teraz knižný svet takýmito dielami presýtený. Všimla si to a poukázala na to aj Gabriela Futová v článku Harry Potter- Bestseller v detskej literatúre (http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2007/november-december/38.pdf).
Pomocou rozprávky sa „malí čitatelia učia nielen chápať skutočnosť, ale takisto získavať schopnosť ju meniť. Učia sa taktiež odlišovať fikciu od skutočnosti. Prostredníctvom rozprávky dieťa formuje samo seba, pripodobňuje sa hrdinovi, prijíma jeho morálny vzorec, spôsob myslenia a jednania. … Dieťa objavuje vlastnú totožnosť: kto je a kým túži byť“ (Molická, Příbehy, které léčí, s.20, 2007). Rozprávky nemajú len tento výchovný aspekt, ale čo je dôležitejšie, deti majú možnosť spoznávať nebezpečnú situáciu pomocou spolu prežívania situácie s hlavným hrdinom, pričom nezažíva skutočné osobné ohrozenie. Opakovaním rovnakej rozprávky nepríjemné pocity strácajú schopnosť vzbudzovať strach a tým pádom sa znižuje aj miera hladiny detskej úzkosti. Dôležité je však dbať na to, aby rozprávka nebola rozprávaním so smutným koncom, pretože v tom prípade sa len úzkosť zvyšuje. Naopak, pokiaľ sa rozprávka končí šťastne, dieťa získava pocit, že aj jeho problémy sa budú dať vyriešiť (Molická, Příbehy, které léčí, 2007, s. 21).
Aké sú teda hlavné znaky terapeutickej rozprávky? Ako uvádza Molická (Příbehy, které léčí, 2007, s. 22) sú to nasledovné prvky:
– Hlavná téma (rozprávka vyjadruje situáciu, ktorá v dieťati vzbudzuje úzkosť, popisuje pocity dieťaťa).
– Hlavný hrdina (Býva to najčastejšie dieťa alebo malé zvieratko. Dieťa má možnosť sa stotožniť s hlavným hrdinom, ktorý prežíva pocity dieťaťa a prekoná všetky ťažké situácie s pomocou ďalších rozprávkových postavičiek. Hrdina sa začínať vnímať sám seba pozitívne, získava nové vedomosti, ako si poradiť v ťažkej situácii. Tým že rozprávka prináša úspešné riešenie, zbavuje nielen hlavného hrdinu ale aj dieťa úzkosti. )
– Ďalšie postavy (Bývajú to zvieratká, predmety… , ktoré pomáhajú pomenovať a racionalizovať problém. Taktiež umožňujú hlavnému hrdinovi dosiahnuť úspech. Tieto postavičky vytvárajú emočné nálady, ktoré sú plné lásky, srdečnosti, porozumenia.)
– Pozadie rozprávania (Prostredie je vyberané tak, aby sa príbeh odohrával na miestach, ktoré dieťa pozná- napríklad ulica. Miesta deja sú pritom opisované tak, aby vyvolávali príjemnú náladu.)
Samozrejme, autorka nezabúda dodať, že je potrebné mať na pamäti aj niekoľko ďalších dôležitých vecí. Napríklad, aby sa hrdina až príliš nepodobal na dieťa /pacienta, aby nemal rovnaké alebo podobné meno a rovnakú fyzickú podobu. Takisto treba mať na pamäti, že terapeutickou rozprávkou nechceme dieťa poučovať, či vnucovať mu určitý spôsob myslenia, pretože v takom prípade by stratila svoju silu a nesplnila by svoju úlohu. Takisto treba správne načasovať moment prezentácie rozprávky a umožniť dieťaťu, aby danú rozprávku samostatne spracovalo. ”

Literatúra:
Futová, G. . Harry Potter- Bestsellet v detskej literatúre, podnázov Ako presvedčiť detských čitateľov, že nielen Harry Potter je čitateľný. In Knižnica [online]. 2007, ročník 8, číslo 11-12. [citované 2010-04-25] Dostupné na internete: http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2007/november-december/38.pdf ISSN 1336-0965

Kruszewski, T. Biblioterapie – léčba četbou. In. Čtenář. 2008, č. 07. Dostupné online: [cit. 2010-04-24] ISSN 0011-2321

Molická, M. : Příbehy, které léčí Praha: Portál, 2007 ISBN: 978-80-7367-203-4 (odporúčam pre tých, ktorých viac zaujíma téma terapeutických rozprávok)

Šuraba Martin. Ako vníma spoločnosť biblioterapiu? . Inflow: information journal [online]. 2009, roč. 2, č. 9 [cit. 2010-04-24]. Dostupné na internete: . ISSN 1802-9736 (ak sa zaujímate o výsledky, či sa ľudia stretli s biblioterapiou, zaujímavé výsledky, však skúste prečítať a uvidíte)

Všeobecný encyklopedický slovník A-F. Praha: Ottovo nakladatelství-Cesty-Praha, 2002, 1038 s. ISBN 80-7181-618-3

Všeobecný encyklopedický slovník M-R, OTTOVO nakladatelství, Praha ; r. 2002 s.1000 ISBN 80-7181-708-2


Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s